Sidris rodina: Komunikácia so zomrelým

Veľmi časté téma, ktoré s nami riešite, je komunikácia so zosnulými príbuznými. Rovnako ako v prípade Radky.

Pomôžte mi prosím. Mamička náhle zomrela, je možná komunikácia s ňou? Ďakujem.

Milá Radka, komunikácia s mamičkou možná je. Záleží však na tom, čo od takejto komunikácie očakávate.

Terapia po smrti blízkeho človeka

Prídete za nami do krásnej terapeutickej miestnosti do Liberca, kde vás vezmeme do hlbokej terapie, naučíme vás mentálnemu cestovania a následne vám pomôžeme kontaktovať mamičku, aby ste sa s ňou stretla. Mentálne cestovanie je veľmi jednoduché a naučí sa ho každý počas chvíľky, ale takéto cestovanie nie je pre vás "wow zážitok". Budete to celé vnímať ako sen. My vám ale zaručujeme, že sa nebude jednať o fantáziu, ale o skutočné stretnutie s vašou mamičkou. Terapia po smrti blízkeho človeka nájdete TU.  

Navštívili ste naše terapie už viackrát? Potom ste už schopní položiť sa oveľa hlbšie:

Nedokážeme vopred povedať, kde sa vaša mamička nachádza. Môže byť ešte v posmrtných astrálnych sférach, kde postupne zisťuje, že už nič na hmotnom svete nezmôže, a tým sa vzdáva všetkých potrieb a starostí, trápenia ... Niekto v týchto sférach zotrvá mesiace či roky, iný len pár minút. Záleží to na osobnostnom vývoji a spôsobe, akým ten ktorý človek zomrel.

Môžeme s mamičkou rozprávať veľmi reálne - je to tá istá bytosť, ktorú poznáte, len nemá svoje fyzické telo. Inak jej charizma a ego sú zachované. Tu by nám napríklad prezradila aj tak rýdzo dôverné skutočnosti, ako je napr. Číslo od trezoru. :) Ak už opustila astrálne sféry, nachádza sa vo vyšších sférach, kde prežíva len pokoj a lásku. Len je a je šťastná.

Na tomto mieste zosnulí väčšinou iba posielajú upokojenie a dovysvetľujú si životné situácie, ktoré zažili na zemi. Je to taká naša vnútorná podstata, to, ako prežívame život. Tu už však taká vec, ako číslo od trezoru, nemá pre zosnulého zmysel. Faktorov, ktoré určujú ochotu zosnulého komunikovať je naozaj veľa - rovnako ako u žijúcich ľudí. Každý z nás reaguje inak, podľa nálady. Niekedy máme náladu pod psa a nechceme nikoho vidieť, inokedy sme ústretoví a vľúdni. Zomrelých zásadne "nevyvolávame".

Je to veľká neúcta k dotyčnému človeku. Keď s niekým chceme komunikovať, musíme ísť do jeho sveta, jeho sféry, a nie ho násilne privolávať k nám do fyzických sfér, ktoré oni naopak musia opustiť a ísť stále ďalej. Bolo by to rovnaké, ako keby sme vás počas sekundy teleportoval napr. na severný pól - budete zmätená, vydesená, možno naštvaná a agresívna. Preto sa k zosnulým správajme tak, ako by sme si priali, aby sa ostatní správali k nám. Terapiu po smrti blízkeho človeka nájdete TU.