Zomrel - oslavujme jeho krásny život

Vo chvíli, kedy nám odíde priateľ z hmoty, tak ho môžeme vďaka astrálnemu cestovaniu na chvíľu navštíviť (návod tu). Táto mimotelová skúsenosť je úplne prirodzená a so správnym návodom ju dokáže v sebe prebudiť každý. Aké to však je? Rád by som sa s tebou podelil o príbeh z môjho astrálneho cestovania za veľmi múdrym pánom, ktorý sa už nemohol navrátiť do hmotného tela.

Príbeh astrálneho cestovania za zomrelým

… Akonáhle som svojim astrálnym i mentálnym telom bol pri ňom, tak chcel za každú cenu späť na Zem do hmotného tela, aby mohol odovzdať pozostalým odkaz. Boli sme spolu dlho, veľmi dlho, a po celý čas mi rozprával jeho životný príbeh. Cítil beznádej, a že nevie čo má teraz robiť, pretože by rád žil vo hmotnej realite, ale sám si uvedomuje, že už to nejde.

Prvé dni po smrti

je stále priateľ s vami, hoci astrálne ako duša. On napriek tomu vníma dojmy oveľa intenzívnejšie, než v samotnom hmotnom tele. Správajte sa k nemu, ako keby mal tie najkrajšie narodeniny vo svojom živote.

Gratulujte mu, aký prežil dobrý život, pomôžte mu spomenúť si, čo všetko zažil a dokázal.

Vezmite ho svojimi spomienkami, ukážte mu, v čom vám pomáhal. Myslite na neho v dobrom a pomôžte mu naplniť jeho zmysel dobrého života. Buďte na neho hrdí, rovnako ako je on sám na seba a to právom. Zaslúžite si to vy aj on. Nie je dôležité, že nemá hmotné telo, ale že je teraz s vami a navzájom si odovzdávate svoju podporu. Podporte ho dobrými myšlienkami, naozaj len dobrými. Znamená to pre neho veľkú pomoc.

To že nemá hmotné telo neznamená, že práve teraz sa s vami neprebúdza a že nie je s celou rodinou a s kamarátmi a že sa neprechádza len tak okolo stromov ... Preto mu pomôžte ho naplniť pokojom, nech môže naozaj spokojne opustiť túto miestnu hmotu a prestúpiť do vyšších stavov existencie.

Radosť z prežitkov

Prechádzali sme tak jeho život a on ma zastavil v čase jeho štúdií, kedy skúšali s kamarátom alkohol a užili si pravý študentský úlet - veľa sa tomu smial, pretože liezli aj oknom. 🙂

Bol z toho nadšený a v tú chvíľu, ako keby sa uvoľnil vlak spomienok , zážitkov a pán si tak prešiel v sebe celý svoj život, rodinu, deti, úspechy i zážitky a až teraz, v tejto chvíli uznal, že hoci síce sa mu nepáči, že mu hmotné telo odišlo, tak je hrdý že žil život naplno. Bol rád, čo všetko v živote dosiahol a prežil, s veľkým ovládaním seba samého, ale aj emočnej opore pre celú rodinu.

Pohreb

Pán cítil veľkú nepohodu od pozostalých, ktorí ho svojimi myšlienkami vťahujú späť do hmoty. Pán, teraz už stály astrálny cestovateľ, tak nemôže opustiť miestne astrálne sféry, a to napriek svojej bolestivej snahe.

Posmrtné pochopenie

Pri tomto dôležitom astrálnom rozhovore si pán uvedomil, že žil dobrý život. Že on sám už viac pre ostatných ľudí nemôže urobiť a že celý život konal, ako najlepšie mohol. Teraz je šťastný.

Do posmrtných sfér a vyššie

Teraz bola správna chvíľa, aby pán opustil všetko, čo už nebolo dôležité. Pre poznanie sme spolu cestovali do vyšších sfér - svet ktorý sa dá definovať ako Nebo, kedy prestávame chcieť pozemské statky a napojenie na ostatných ľudí i rodinu. Sme šťastní, cítime ľahké blaho, pokoj a existujú tu už samotné náznaky farieb, tvarov a zvukov. Pán vďaka tomuto aktu pochopil zmysel svojho príbehu. Vedel, že teraz je len na ňom, čo bude chcieť, ale že nič, nič nemusí.

Zaujímavosť: Rozhodnutie zostať v astrálnych sférach je po smrti prirodzené, lebo chceme ešte byť s rodinou nejaký čas. Kým sami vnútorne neucítime, že už naozaj tu nemôžeme nič urobiť a že naozaj si môžeme dovoliť ísť ďalej.Rovnako tak až bude pán z nášho príbehu chcieť, tak aj on pôjde ďalej. Nechá odísť náplň svojej duše, získané charizma, emócie, vlastnosti, teda astrálne telo a pôjde ďalej do vyšších sfér, už celkom pokojný. Len bude. Kľud, šťastie, pohoda, láska.

 
A ako vidia niektorí doktori, astrálnych cestovateľov, poslednej hodine života?

“Dnes nad ránom som mela jedného starčeka, 80+, na konci svojej cesty, dnes mal byť prepustený domov ... ..Nad ránom sa mu náhle priťažilo. Z medicínskeho hľadiska dostal pľúcnu embóliu, alebo jeho staručké srdce s ejekčnou frakciou 10% už to proste nezvládlo. Neviem. Snažila som sa, liečiť všetko, čo ma napadlo - od srdcového zlyhania, cez tú embóliu, dala som mu široko spektrálne antibiotiká, steroidy, PPI. Proste všetko. Napriek tomu, bol jeho čas a pán za pár hodín od mojej intervencie odišiel. To, že odíde som vedela už o piatej ráno. Aj tak ma toto naplnilo zvláštnym pokojom. Ak je náš čas, tak odídeme a je jedno, ako liečime. Dnes som opäť videla, čo je to vyššia moc. Aj to, že my sa môžeme rozhodnúť čiastočne kedy, lebo pán čakal, až jeho rodina odíde a potom v priebehu piatich minút odišiel. Inokedy, čakáme na rodinu. Zotrvala som s jeho dcérou, snáď som jej čiastočne pomohla. Pozerala na svojho zosnulého otca, ktorého videla pred 10 minútami a povedala, ako sa zmenil ..., povedala som jej, že to čo vidí, je telo bez duše, ale že jeho duša tu je stále s nami a že ona mu musí pomôcť odísť. Je to zvláštne, ja som pána videla cca minútu pred tým, než odišiel. Ten proces metamorfózy človeka vždy ohromí aj ten zvlaštny pokoj, ktorý vždy nastane.”