3 fascinujúce príbehy z mimotelového cestovania

Kto sa rozhodne zažiť mimotelové cestovanie a poctivo vytrvá napríklad podľa návodu na astrálne cestovanie, je svojou odhodlanosťou predurčený k úspechu. Podobne ako príbeh Petra, ktorý sa s nami podelil o svoje zážitky so strachom, ktorým si prechádzame všetci. Všetko je však bezpečné, len si musíme zvyknúť na nové zážitky.

O Petrových mimotelových zážitkoch

"Začala do mňa prúdiť energia ako čisté poznanie, ktoré bude sýtiť moju myseľ neskutočným spôsobom. V ten moment som mal pocit, že poznám odpovede na všetky otázky, ktoré kedy boli a budú vyrieknuté. Bol to neskutočný tlak poznania, ktorý ma nesmierne zahlcoval.”

Samotné vedomé lucidné sny mám celkom spoľahlivo, avšak priame metódy pre astrálne cestovanie u mňa končí celkovou paralýzou končatín, chvením, vibráciami, návaly horúčavy, pocity rotácie či nafukovanie a mierna levitácia, až po úplné neuvedomenie si končatín, bolesti či pocity svetelných zábleskov a zvukových prejavov. Všetko sa líši do istej miery uvoľnenia, ktoré nastupuje do 2-3 minút v maximálnom rozsahu, ale samotné uvoľnenie vedomia a odpojenie od tela nenasleduje. Nezostáva, než vytrvať, je pravda, že som v úsilí a hľadaní kedysi ustal a teraz sa k tomu vrátil, ako by ma tá cesta znova našla. Vnímam tým veľký úspech.

Poďme sa nechať uniesť tromi príbehmi, ktoré sa odohrávajú v stavoch rozšíreného vedomia. V astrálnom, snívajúcom a duchovnom.

1) Astrálna cesta do Nepálu

Ležal som na bruchu a z ničoho nič som sa k ránu ešte za tmy prebudil. Posadil som sa a ľahol si znova s tým, že znovu zaspím. V momente, keď som si ľahol, som cítil, ako mi búši srdce šuští v ušiach, povedal som si, že je to vďaka mojej polohe, keď v tom som akoby z diaľky začul slabý spev akýchsi vtákov, ktorý silnel a približoval sa. Zľakol som sa, čo sa to deje a znova som sa posadil.

Zvuk srdca aj vtákov bol preč, len z rozrušenia mi srdce búšilo rýchlo a silno. Chcel som to ale skúsiť znova. Ľahol si a sústredil sa na svoj tep, keď v tom sa spev vtáctva objavil a približoval znova. Rástlo vo mňe vzrušenie a túžba, spoznať, o čo sa jedná, zároveň strach, čo sa to deje, pretože v hrdle som cítil pálenie a intenzita tepov bola silná, akoby mi krčné tepny mali čo chvíľa prasknúť.

Napriek tomu som sa mysľou zameral na blížiaci sa zvuk. Vtáky sa usadili akoby po mojej ľavici a hoci som si uvedomoval polohu svojho ležiaceho tela, začal som pociťovať ďalšie zvláštne vnemy, či skôr pocity a poznanie, ako sa veci okolo majú. Hoci som mal oči zatvorené a videl len tmu za nimi, vedel som, že vtáky sedia na konári nižšieho košatého stromu. V tom sa k ich spevu pridali kroky zvierat o niečo väčších než bežné kozy so zvoncami širokými, ktoré vydávali hlbší dunivý zvuk.

Srdce som v tej chvíli cítil až v krku a na prsiach ma pálilo, napriek tomu ma túžba a zvedavosť viedla ďalej. Hoci som nevidel, jasne som cítil slnko vysoko nad zasneženými vrcholkami hôr na obzore, ktoré zalievalo teplom celú moju ľavú stranu tela. V tú chvíľu sa ku krokom zvierat v kamení a piesku pridali ľudské kroky, jasne som si uvedomoval zhrbenú postavu opierajúci sa o palicu, ktorá zrovna pri dopade na zem ohýbala steblo trávy, ako by to bol dôležitý detail.

Moc moc som túžil všetko uvidieť a napínal som myseľ k tomu dianiu. Pocítil som akúsi ťažobu, ako som sa začal pohybovať pozdĺž tej kamenistej cesty smerom dole z kopca a míňal celé stádo zvierat. Už už som mal pocit, že to každú chvíľu zazriem, ale pred očami som mal stále tmu, ale tie pocity o dianí okolo vychádzali len zo zvukov a vnemov ako pohyb, teplo slnka a medzitým som pociťoval tlak do hlavy rýchlo sa derúcej sa krvi pumpovanej mojím telom, kedy srdce mi búšilo tak nahlas a nemohol som chytiť dych. Snažil som sa uvidieť to dianie tam v diaľke, keď v tom som pod kopcom počul hlasy, hŕbu ľudských hlasov prehovorilo jazykom, ktorému som nerozumel.

Bol som na trhovisku s nízkymi napol kamennými domami s ostrými rohami a malými oknami, drevené prístavby a veľa ľudí dohadujících sa medzi sebou. Vzrušenie vzrástlo na maximum, hrozne moc som túžil všetko uvidieť, ale pocity v mojom tele sa nedali už ignorovať, mal som už vážny strach o svoje zdravie, či toto vypätie nemôže spôsobiť krvácanie do mozgu a tak som sa naozaj iba zo strachu vrátil okamžite do svojej izby. Na prsiach ma pálilo a ťažko som chytal dych, ako keby som celý čas snáď nedýchal, avšak túžba to celé zbadať ma prinútila znovu sa pokúsiť započuť tie vtáky a vrátiť sa tam. Vtáctvo opäť zašemelilo, ale len preletelo okolo a mne už sa nepodarilo dostať sa späť.

V tú noc som už mimotelovo nevycestoval, ale tento zážitok patrí medzi jeden z najsilnejších a plný emócií, napätia a vzrušenia z toho zážitku. Veľa neskôr som si uvedomil, že mohlo ísť o mimotelové cestovanie či skôr o prenesenie ducha, zatiaľ čo astrálne telo zostalo stále so mnou. Zrejme som sa potuloval niekde v Nepále a tie zvieratá mohla byť najskôr lamy. Časový posun by zodpovedal času niekedy po poludní, ale istotu samozrejme nemám a do podobných miest som už nikdy nevycestoval.

Ten veľmi zaujímavý pocit, kedy si uvedomujeme svoju pozíciu v ľahu a miesto a vôbec, napriek tomu ste mysľou inde, za absolútne bdelého stavu ... Podobné veci som zažil viackrát, keď som pomyslel na človeka v núdzi, o ktorom som vedel. Mám na mysli, že jednoducho dokážete opísať miesto, kde ste nikdy predtým neboli, ako tvar izby, umiestnenie okien, niektoré predmety a podobne.

2) Vedomý lucidní sen

Mám niekoľko spúšťačov pre uvedomenie si snívania, teda, že sa jedná o sen. Jeden z nich je fakt, že lietam. Počas jedného "lietacieho" sna som si uvedomil, že snívam a v ten moment sa snový príbeh zastavil, respektíve sa akoby rozochvel v neznesiteľných vibráciách a nerozvíjal sa ďalej.

Stále som cítil akoby usilovné mávanie rukami v snahe letieť, hoci som si uvedomoval, že ležím vo svojej posteli a moje telo je v pozícii na boku, obraz sa razom zmenil na akúsi rozľahlú miestnosť s lesklou podlahou tvorenou akoby mozaikovými či šachovnicovými obrazcami v strede s ornamentami prepadajúcich do opakujúcich sa detailov, niečo ako mandaly.

Visel som asi tak meter nad touto lesklou podlahou a vnímal stále mávanie rukami, hoci som bol nehybný a len priestor okolo stále vibroval dopredu a späť, ako by sa sen mal odvíjať, ale nevedel ako. Tá strnulosť bola nepríjemná a vyvoláva nechcené pocity. Vnímal som vzdialený tlkot srdca a napätia v tele a mysli. Nasledoval ďalší prechod. Kmitanie ostalo, teraz som stál na planine a pod nohami cítil pevnú zem.

Predo mnou sa týčila stena či hradby, nie príliš vysoké, ale zato pôsobili pevne a široko, nebolo za ne vidieť a ťahali sa zľava doprava od obzoru po obzor. Civel som na tú stenu a premýšľal, či ju prekročiť. Túžba sa dozvedieť, čo je za ňou, vo mne rástla aj napriek nepríjemným pocitom volajúcich ma späť do tela. Počas tejto úvahy sa zrazu ozval zvuk tak silný a strašný, ktorý vychádzal spoza tej steny. Rozvibroval každý kúsok môjho tela do neúnosných rozmerov a vohnal mi do mysle strach o vlastný život. Pocítil som túžbu sa prebudiť, ale niečo sa pokazilo, nemohol som sa vrátiť späť. Napínal som myseľ k maximálnemu úsiliu, ale niečo ma ťahalo k tej stene, zvuk silnel a ja som mal pocit, že už to viac nevydržím.

.

Znovu som napol svoju myseľ a sústredil sa na návrat do tela. Po určitej chvíli súboja s tou nezvyklou gravitáciou smerom k stene som sa pocitovo ocitol na akomsi rozhraní medzi vlastným telom a touto realitou.

Ten zvuk bolo slovo, ktoré som najprv nerozoznal. Zrazu som pred sebou uvidel knihu tvorenú len zo svetla a v nej sa otvorila stránka, kde bolo napísané čosi ako latinčinou, ale príliš drobným písmom, než aby som to prečítal či si to zapamätal, rozlúštil som len "trefa litera". Pomohlo mi to viac cítiť svoje telo. Jasne som cítil, ako ležím v posteli, ale paralýza stále trvala a nedokázal som sa pohnúť ani celkom prebudiť, opäť som musel vynaložiť veľké úsilie, než puto smerom k tej stene povolilo a ja som mohol precitnúť s prúdom tepla a elektrizujúcou bolesťou. V hlave mi ostala ešte tá ozvena zvuku, bolo to slovo niečo ako "Ramadan" ...

Neviem už teraz celkom určite, čo som presne prečítal a či toto slovo bolo presne slovo predstavujúce deviaty mesiac islamského kalendára, hlavne preto, že v čase, keď som toto prežil, som o ničom takom nič nevedel a latinsky som nevedel. Neviem akú súvislosť s ramadánom by mohlo mať toto zjavenie, ako úplný ateista tomuto nerozumiem a len viem, že za ten múr som sa nemal vydať a cítil som odtiaľ odpor.

Je však nádherné poznanie, že z lucidného sna sa dá vedome prejsť do astrálneho priestoru, teda opustiť snový priestor a telo takto nepriamo.

3) Mentálne duchovné cestovanie

Pri jednej z klasických meditačných techník a spočinutí v úplnom pokoji mysle ďaleko od všetkých mojich myšlienok som sa nechal unášať v tomto pokoji. Vnímal som svoje telo,len ako prítomné v nesmiernom priestore úplne bez pohybu len deformované akoby gravitačnými prúdmi okolo končatín, ktoré mnou prebiehali v pomalých rytmoch.

Ani neviem, ako dlho som takto zotrval, ale v istý okamih sa charakter prúdenia začal meniť a ja som sa nesmiernou rýchlosťou rozpínal naprieč vesmírom, až som cítil paže roztiahnuté,ako napäté struny idúce skrz všetku existenciu daného okamihu. Sústredil som sa na ten pocit, ktorý som chápal len intuitívne a mal pocit, že ak by som pažami pohol hoci len o kúsok, pretvoril by som vesmír alebo v ňom dokázal zmeniť akúkoľvek jednotlivosť.

Ten pocit bol opojný a neskutočne príjemný. Ešte viac som sa snažil vyprázdniť svoju myseľ a zrazu pocítil úplné nič, také, aké sa nedá snáď ani slovom opísať, totálne prázdno bez priestoru, času či čohokoľvek iného a v ten okamih do mňa začala prúdiť energia, ako čisté poznanie, ktoré bude sýtiť moju myseľ neskutočným spôsobom.

V ten moment som mal pocit, že poznám odpovede na všetky otázky, ktoré kedy boli a budú vyrieknuté. Bol to neskutočný tlak poznania, ktorý ma nesmierne zahlcoval, a ja som na okamih zakolísal a pomyslel si, či to moja malá myseľ dokáže pojať, či sa z toho nemôžem zblázniť, alebo ten tlak, ktorý v hlave pociťujem, nemôže spôsobiť nejaké nezvratné škody.

Toto malé zakolísanie stačilo, aby ten prúd v okamihu ustal a ja som sa opäť zmenšoval do bežných parametrov. Akékoľvek poznanie sa zmršťovalo na nejasnú spomienku veľkosťou a intenzitou neopísateľnou slovami a plnú emócií, ktoré som ani nepoznal. V mysli sa mi usadila len jediná veta, ktorá na mňa kričala ešte dlho po prebudení, znela zhruba ako: "Len nič má svoj zmysel!". Bohužiaľ slovami si už nie som istý, ale ten pocit trvá a rovnako tak od toho času vo svojom vnútri vnímam ten plameň či energiu, ktorá nezhasíňa. Táto myšlienka sa rozlievala a pretvárala sa na teórie o pôvode a vlastnej existencie vesmíru, pre ktorú však nie je iných dôkazov, než táto moja vlastná prežitá skúsenosť, o ktorej nedokážem nič viac povedať,len to, že verím, že sa to skutočne prihodilo.

Neviem, či sa jedná o niečo, čo iní nazývajú ako osvietenie, ale ja sa necítim byť týmto nijako výrazne pozmenený, mám stále rovnaké pochybnosti a dychtím stále po ďalšom poznaní. Je pre mňa od okamihu návratu ťažké si všetko vybaviť v celej šírke, ktorá je zrejme možná len v stave rozšíreného vedomia. Nikdy neskôr sa už podobná skúsenosť neopakovala.

Bohužiaľ vnímam jeden zásadný nedostatok a tým je obmedzenosť slov pre vyjadrenie tohto zážitku a uspokojivo tak odovzdať toto Poznanie, ktoré vo mne s onou myšlienkou dozrelo. Pokúsil som sa tieto pocity popísať v básni, projektovať všetko ako písaný text, ale nie som s výsledkami spokojný. Stále vidím tú plochosť a nedostatok vyjadrovacích prostriedkov pre správne pochopenie prípadným čitateľom. Pokúsil som sa niekoľkokrát verbálne o odovzdanie tejto skúsenosti, ale nedokážem povedať, nakoľko sa to podarilo alebo nepodarilo.

👇👇👇👇👇

Poznaj život nezávisle na svojom hmotnom tele na online kurze Astrálne cestovanie 

👆👆👆👆👆