„Už dlhú dobu sa snažím meditovať a počas toho sa mi stávajú zvláštne stavy. Ľahnem si, zavriem oči, snažím sa sústrediť na bod medzi očami. Potom moje telo začína brnieť, hlavne hlava. Niekedy ako sa sústredím na bod, tak ma rozbolí čelo. Potom sa dostávam do stavu, že už necítim nohy a akoby som sa prepadla do čierna. Myšlienky preč. Telo necítim. Nič nepočujem. Proste prázdno. Jednoducho len som. Je toto meditácia?“
Dalo by sa odpovedať jednoducho: "Áno, toto je meditácia." Vy konkrétne, ak prehĺbite a zosilníte fázu brnenie tela, môžete docieliť aj astrálneho cestovania. Stav, ktorý opisujete ďalej, je už plnohodnotná meditácia. Poďme si meditáciu rozobrať trochu detailnejšie. Meditácia je stav nášho bytia, kedy sme:
Keď si napr. Vychutnávame šálku zeleného čaju a naša myseľ sa sústredí iba na detaily hrnčeka, vôňu a farbu čaju, sledujeme vlnky na hladine zelenkavej tekutiny, pomaly zdvíhame hrnček k ústam a vychutnávame každý sebejemnejší odtieň chuti ... potom aj toto je plnohodnotná meditácia. Úplne do detailu poznávame jednu vec, ktorú obdivujeme a sme nadšení ako malé dieťa z pozorovania hmotného sveta. Ovládli sme našu myseľ, ktorá nám neuteká od televízie k rozhovoru s partnerom, späť k čaju, k práci, pes chce ísť na prechádzku, s deťmi urobiť úlohy, vyprať bielizeň, ísť nakúpiť ... Ajhľa ... "Ten čaj už je vypitý? Ani som si nevšimla. "
Ak vás ťaží myšlienka, s ktorou si neviete rady, máte pred sebou zložitú úlohu či veľký projekt, stačí zasadnúť do pohodlnej pozície, chvíľku vnímať svoj dych a potom si predstaviť, že sa pred vami táto vaša veľká myšlienka zhmotnila. Prezerajte si ju zo všetkých strán, nechajte sa ňou chvíľku pohltiť, potom sa s ňou hrajte ako s plastelínou. Analyzujte, inováciu, usmerňujte. Všetko, čo bude potrebné. Vaša plná koncentrácia práve na túto jednu myšlienku a ignorovanie okolitých myšlienok a hmotného sveta vám prinesie nečakané výsledky.
Tu sa môžeme sústrediť napr. Len na náš dych, biely či čierny priestor, brnenie tela, fialový bod medzi očami. Je to prežívanie rôznych stavov nášho vedomia a bytia v jeho rôznorodých sférach. V týchto stavoch bytia sa začíname zoznamovať s našou podstatou - nemusíme mať v hlave milióny myšlienok, nemusíme vnímať svoje fyzické telo, a napriek tomu stále existujeme. Čo teda sme? Od tohto kroku je už len kúsok k tomu, opustiť aj túto jednu myšlienku. A nastáva ...
Krásne ho v dotaze popisujete. Väčšinou sa naším vedomím niekam prepadneme, či naopak vystúpime vyššie, prestaneme vnímať naše fyzické telo a len sme. Zo začiatku sa dá vnímať "som šťastný." Potom prejdeme do "som pokojný", nasleduje "ja som", neskôr "som", až sa dostaneme do ničoty, kde postupne opúšťame naše vedomie. Krásna je potom vedomá cesta späť dole (alebo hore) k telu, kde naberáme všetku silu a identitu a môžeme ísť tvoriť svoj vedomý život.
Keď chcete meditovať, nie je nutné hľadať zložitosti. Stačí si len sadnúť a byť - myšlienky zo začiatku budú chodiť ako zbesilé, skúste sa nimi nenechať ovládnuť a len ich púšťať ďalej a ďalej, so záujmom ich pozorovať ... Môžete každú myšlienku zabaliť do balónika a pustiť ju ďaleko k nebu a čakať, ktorá ďalšie myšlienka príde. Postupom času frekvencia myšlienok bude rednúť a budete sa dostávať hlbšie do seba. Ak sa vaša myseľ stále bráni, pozrite sa na jednoduchý návod, ako ju ovládnuť a nenechať sa ovládať. Návod na Tri stupne k ovládnutiu mysle TU.