Chcem pozorovať myšlienky, ale žiadne nechodia

Pekný deň, počúvala som si pred časom vašu audionahrávku o meditácii a píšem vám svoju skúsenosť. Keď som chcela pozorovať svoje myšlienky, žiadne mi na myseľ nechodili. Ďalej som si uvedomila, že necítim radosť, keď si uvedomujem samú seba. Necítim nič zaujímavé a pretože v tom nie sú žiadne (príjemné) emócie, nudí ma to. Robím niekde chybu? Ďakujem za váš názor.
Tereza Šípová

To je veľmi priaznivé zistenie, že ti na myseľ nechodili žiadne myšlienky, lebo to ukazuje na schopnosť byť sama so sebou, so svojou mysľou, so svojou realitou, čo je veľmi cenné a dôležité :)

Počúvala si audiomeditáciu "Pozorovanie vlastnej mysle”, (tiež nájdete nižšie) ktorá nás má naučiť, že práve my sme tí, ktorí rozhodujú, ktoré myšlienky prijmeme a ktoré pustíme ďalej. Ba dokonca či k nám myšlienky budú chodiť, alebo nie, a vskutku aj v akých kvalitách.

Velmi zaujímavá je potom pokročilá audiomeditácia “Ovládnutie jednej myšlienky”, (tiež nájdete nižšie) pri ktorej sme to my, kto prevezmú všetku vôľu nad svojím životom a dokážu na nasledujúcich niekoľko minút úplne koncentrovať myseľ na jednu jedinú myšlienku. Ak sa po celú dobu dokážeme sústrediť napríklad na hrnček, potom rastie naše vedomie, sebavedomie, koncentrácia aj sa úplne prejasní naša cesta životom, lebo v tej chvíli dokážeme konať to, čo si určíme my sami.

A práve vďaka kombinácii týchto dvoch audiomeditací ("Pozorovanie vlastnej mysle" a "Ovládnutie jednej myšlienky") získavame schopnosť nesledovať len väčšinovo a automaticky osudovú cestu, ale sme schopní určiť a nasledovať svoju autenticky vlastnú životnú cestu.

Tieto poznatky často vyžadujú mnoho hodín sebapoznávania a práve vďaka tomu ideme svojím životom hrdo a celkom neoblomne. Lebo keď niekto nezvládne tieto audiomeditácie, ako potom môže mať istotu, že jeho myseľ neovláda práve teraz niekto iný ... Tereza, dostávame sa tak priamo k jadru tvojho problému a to je tvoja cesta, tvoj život a tvoje schopnosti, ktoré máš už v tomto smere značne pokročilé. Popisuješ, že ti nechodia myšlienky, necítiš radosť a nudí ťa to. Ak nie si ovplyvnená liekmy, alebo ak nie si vyložene človek, ktorý sa chce nechať zabávať, teda ovládať vonkajšími podnetmi, potom sa z nášho hľadiska jedná o dobrú správu, lebo práve teraz sa stretávame ako ľudia, ktorí sa nemajú potrebu len tak zabávať.

My ľudia často hľadáme cestu, ako sa zabaviť. A až až vo chvíli, keď sme celým zábavným lunaparkom preplnení, sa môžeme zastaviť, odísť z neho a pýtať sa. Kto teda som? Ako dlho sa budem zabávať?

A čo keby som bola tiež Tvorcom, ktorý zábavu tvorí, ale tiež si ju vedome užíva, lebo už vedome chápe, že sa nachádza v lunaparku úžasnej Sily, ktorú môžeme nazvať Svet, astrálne sféry, či inými pojmami. To najdôležitejšie v takých chvíľach je, že cítime, že naozaj môžeme dôjsť k oveľa vyššiemu poznaniu, než ponúka bežná životná cesta. A v tej chvíli k nám prichádza práve ona radosť, pokoj a chuť Tvoriť.

Ty si, Tereza, už v prvej meditácii dokonale opísala vlastnosti, ktoré by mohol vyjadriť aj veľmi skúsený mních. Neprichádzajú ti myšlienky - výborne! Buď ... len existuj ... buď len sama sebou ... Prečo by sme mali byť banánom alebo zvukom z? :-) Veď ... dovoľme si byť sami sebou, áno, výborne, skvelé !!! Toto je tá správna cesta. Ale že to znelo poriadne divne, že? Neprichádzajú mi myšlienky! Ako to? Bežné predsa je, aby sme mali miliardy myšlienok a skákala nám myseľ a s ňou aj naše telo, ako veverička na kofeíne :-) No ... a tu konečne si môžeme vydýchnuť ...

Áno! Len ty ... už nie okolité vplyvy, len ty. A ... Že necítiš radosť? Všetky myšlienky môžeme rozložiť do stoviek kategórií, pre našu potrebu si ich teraz rozdeľme, len do dvoch hlavných a všeobecne uznávaných: dobré versus zlé. Na tomto svete si užívame najrôznejšie zážitky - radosť, smútok, plač, šťastie. Wau! Toľko možností!

A opäť sme pri pôvodnom Poznaní - dajme si otázku: nezabávame sa aj nadmierou myšlienok, rovnako ako už uvedenom zážitkovom a myšlienkovom lunaparku? No áno - veď práve preto tu sme!

Ale my sa celkom samozrejme nad toto povznesieme, lebo už dokážeme rozoznávať myšlienky a ovládať svoju myseľ a zisťujeme, že sa vlastne nemusíme cítiť ani dobre, ani zle. Akosi neutrálne, či snáď aj v blahu. Ako keby sme sa v týchto vyšších stavoch už nepotrebovali zabávať náplňou onej myšlienky, ale si len užívali, že jednoducho sme ... Už nemáme túžby po radosti, smútku, tiež prečo by tam mali byť, keď jednoducho sme. Sme ...

Je to jeden z najdokonalejších stavov vedomia, ktorý sme schopní spoznať a vytrvať v ňom. Zvládni päť minút, desať, tridsať? Budú sa diať úžasné divy. Už nič nepopisujú, len sme ... Teda poznávame sami seba ... Poznávame aj svoje okolie ... doslova prezeráme cez celý svet.

V tej chvíli k nám prichádza všetko Poznanie a sme schopní ísť oveľa, oveľa, oveľa ďalej. Tomuto poznaniu sa venuje mnoho ciest, ako sú náboženstvo, duchovná joga, ... či pre nás Európanov veľmi príjemná a známá cesta Vládca Sily, ktorá ti odovzdá všetky metódy, ktoré priamo vo svojom živote podrobuješ skúmaniu, prakticky ich uvádzaš do svojho života, opúšťaš hmotu a sleduješ stále vyššie Poznanie. Lebo všetci sme tu úžasnými bytosťami, ktoré vytvárajú lepší svet. Či už láskyplný, radostný, čokoládový, ale vždy svet, ktorý je naozaj lepší.

Preto využi svojho poznania a pokračuj v nastúpenej ceste, lebo všetko je v tebe - poďme spolu tvoriť lepší svet :) Ak pôjdeme spoločne cestou Vládca Sily, potom si užijeme cestu životom, ako najbližší priatelia, ako rovnaké vedomia, ktoré tu Tvoria tento svet :) každý deň si potvrdzujme svoje konanie, užívajme si odovzdávané praktické metódy a predovšetkým, užívajme si všetko, ale vedome, čo možno najviac vedome.

Jindřich Sidris