Keď som prvýkrát samovoľne vystúpila zo svojho hmotného tela, mala som 16 rokov. Sedela som na posteli a hrala sa medzi dlaňami sa životnou energiou (o astrálnom cestovaní som dovtedy vedela len veľmi pramálo) Zrazu som energiu medzi dlaňami reálne videla, začala sa mi motať hlava a behom chvíľky som sa na seba pozerala z druhého konca miestnosti .
Vonkajší svet má milióny podôb, ale pre nás je to len jedna jediná a to tá, ktorú sme schopní vnímať.
Keď chceme v prvých cestách dosiahnuť vedomé spojenie snov s partnerom, potom je dobré sa spolu naučiť mentálne cestovať.
Úplne mi táto skúsenosť zmenila pohľad na spánkovú paralýzu, takže teraz už viem, že sa jej nemusím báť a brať ju ako niečo desivé, alebo ako nejakú poruchu, práve naopak, som za ňu teraz veľmi rád.