Krásny deň, potrebujem radu ohľadom AC. Párkrát už som Vám písal a veľmi mi to pomohlo.
Celá záležitosť sa teda má asi tak: niekedy uprostred noci (a nedávno ráno päť minút po prebudení), sa moje astrálne telo začne volne pohybovať, a niekoľkokrát sa už stalo to, že som sa z fyzického tela dostal von. Úplne. Lenže, nie som si istý, či to nieje len sen ,alebo lucidné snívanie. Keď sa snažím zamerať na myšlienku, ktorú chcem fyzicky zhmotniť, nič sa nestane. Nie že sa stane niečo, čo nechcem - nestane sa vôbec nič. Aspoň myslím, je ťažké si udržať všetky detaily. Väčšinou sa (myslím) musí niečo stať, než sa vrátim do tela - napríklad keď okolo mojej postele niekto prejde do kúpeľne, alebo keď sa otvoria / zatvoria dvere. Takže to vyzerá, že už teraz dokážem astrálne vycestovať na dlhú dobu (na začiatočníka), len keby ma furt niečo nerozptyľovalo. Je to vždy také ani nie zahmlené, skôr akoby .. trochu nereálne. Ale pritom cítim úplnú kontrolu úplne nad všetkým čo sa deje. Aspoň v to dúfam, väčšinou.
A keď sa moje astrálne telo uvoľní a ja trebárs spadnem z postele na zem, tak prvý krát, je to akoby trochu spomalené a zhustené a ja ani neviem, či som sa nesnažil "vykrútiť" svoje astrálne telo von tak veľmi, že som spadol na zem fyzicky . A tiež sa mi občas stane, že keď už sa moje astrálne telo rozhýbava a kláti sebou po miestnosti vo vzduchu, že sa ani von z tela nedostanem. Asi preto, že sa moc snažím. Neviem, na čo mám v tej chvíli, keď už som skoro vonku z tela, myslieť. Či sa mám sústrediť na väčšie uvoľnenie a relaxáciu alebo na to, že vypadávajú z tela alebo napríklad na to, že mám pravidelne zhlboka dýchať .. Je to na nervy :). A občas je možno aj to klátenie a pohyb sen, ale nie vždy.
Asi predvčerom som sa blížil k výstupu a sústredil som sa na to, že som s každým ďalším nádychom a okamihom ľahší a že sa vznášam k stropu. Zo začiatku to fungovalo a potom zase nič.
Naposledy sa mi to stalo dnes v noci. Pamätám si, že sa moje astrálne telo strašne moc vznášalo vo vzduchu a hýbali (minimálne nohy) a potom si pamätám ako som prešiel pár krokov zo spálne do kuchyne a chcel som sa preletieť a v sekunde už som naozaj lietal po dome, ale len na chvíľku, kúsok. Mám pocit, že si z toho pamätám aj viac, ale keď na to teraz myslím, tak si jednoducho nemôžem spomenúť. Asi je to pre Vás mätúce, ale je to tak. Honza