Môj astrálny príbeh - výlet a stretnutia so zosnulými

Astrálne cestovanie je úžasný a nepredstaviteľný mimotelový zážitok! Sme nadšení, že mnoho účastníkov workshopu astrálneho cestovania ďalej pokračovalo v tréningu aj v nasledujúcich dňoch po ukončení seminára a posielajú nám pre nádherné rozprávanie zo svojich astrálnych výletov. Jeden z nich vám tu ponúkame na prečítanie. Pohodlne sa usaďte a nechajte sa vtiahnuť astrálnym príbehom.

Ahoj Jindra a Terezka, tu Šárka - vystúpila som astrálne!

Len na úvod - bývam v lese v chalúpke, ktorej hovoríme "zrub" a má dve poschodia (prízemie, tam robíme všetko, a podkrovie, tam iba spíme). Môj priateľ, s ktorým spíme vedľa seba, astrálne cestovať neskúša. Nič proti nemu však nemá.


Večer pred zážitkom mi zavolal spoluúčastník kurzu astrálneho cestovania, a minimálne pol hodiny sme si o kurze a našich cestách a zážitkoch rozprávali. Tým mi oživil spomienku na kurz a po tom hovore som sa cítila pekne nabitá. Potom ma napadlo si ísť za meditovať (podarilo sa mi v mysli udržať tri myšlienky naraz, čo som ani nevedela, že ide. Sidris hovorí, že v astrále sa ich dá udržať 300!), Ale môj priateľ ma rušil s filmom, a tak mi nezostalo, než ísť meditovať hore do postele ... A ako je mojim zlozvykom, tak som za chvíľku pekne driemala (tá posteľ k tomu priamo zvádzala!). A tak sa stalo, že keď som asi za hodinu išla naozaj spať, bola som oddýchnutá a výnimočne som nemohla zaspať. A to bola pravá príležitosť skúsiť sa vytělesnit!

Uvedomenie svojej vôle a uvoľnenie tela

Vrhla som sa na to, ale telo ma hnevalo,mrvilo, tlačilo a sťažovalo si, že sa mu nechce ležať na chrbte, a tu zabrala spomienka na cvičenie s hrnčekom vody! Skrátka som to vydržala až do bodu, kedy to telo vzdalo, a behom chvíle som ho mala zrelaxované tak, že sa mi začali vytělesňovat ruky a tvár - rovnako ako na kurze.

Astrálny výstup

Ruky boli akoby zatočené do špirály, že som nepoznala, či sú palce k telu alebo od tela a pusa sa mi otvorila dokorán a vyplazil sa jazyk aj napriek tomu, že som zároveň cítila dotyk zatvorených pier. Potom som sa skúsila astrálne posadiť, ale adrenalín ma nepustil. Tak som skúsila prehoz na ľavý bok, čo sa mi na kurze podarilo, ale teraz to tiež nezabralo. Tak som skúsila na seba spustiť točiacu sa fialovú obruč (tá mi na kurze zabrala najlepšie, výborná metóda!) A zacítila som, že sa niečo deje. Skúsila som to niekoľkokrát po sebe, až sa nakoniec naozaj niečo stalo. Samo ma čosi prevalilo na pravý bok (niečo ako vietor) a hneď vzápätí som ucítila, že stojím nohami na podlahe a pozerám sa otvorenými očami pred seba. Celý ten prechod bol náhly, ale jemný.

Prvé kroky v astrálnom svete

A prvé, čo upútalo môj zrak, bolo veľké zrkadlo, ktoré je kúsok od postele (vidieť bolo aj napriek tomu, že som si uvedomovala, že je tma - bolo to ako pološero). Okamžite som bola zvedavá, ako vlastne vyzerám vytelesnená - neuvidím nič? Alebo nejaký svetelný chumáčik? A prečo niekde hovoria, že sa nemá pozerať za takýchto okolností do zrkadla a čo je na tom desivé? - A už som stála pri zrkadle a pozerala na trochu rozmazanú mihotavú tvár nejakej ženy, v ktorej som sa nepoznala (a navyše mala drdol, ktorý normálne nenosím). A naozaj ma to trošku vyľakalo, ale skôr preto, aby som hneď zasa neskončila v tele - rýchlo som sa tam prestala pozerať a podišla som k oknu.

Poznámka Sidrise: V našich astrálnych telách nemusíme nutne držať tvar nášho hmotného tela.Postupom času bude určenie tvaru iba na vás.

Pozrela som sa von oknom a napadlo ma, že vlastne môžem prechádzať stenou, a tak som urobila dva kroky skrz a ona sa rozostúpila, ako by ju do priestoru len niekto premietal. Stála som na nejakom okraji mimo steny, nakláňala sa dole z druhého poschodia a cítila svieži nočný vonkajší vánok a mala som z toho radosť. Potom som pozrela smerom k vrchu Kľúč (v Lužických horách), kam som si vo dne sľúbila, že sa pozriem, až sa raz vytělesním.

Poznámka Sidrise: Všetky astrálne zážitky sú reálnejšie, než samotné zážitky v hmote! Je to jedinečné poznanie nášho vedomia a nezávislosti na hmote.

Lenže som sa bála - úplne sama, v takej novej situácii! A čo tam vlastne chcem robiť?

Premýšľala som, čo podniknem teraz, ale kvôli strachu som sa rozhodla, že asi budem musieť zostať v zrube.

Ocitla som sa v dolnom poschodí pri dverách (a tu už podľa Sidrisa a Terezky som sa dostala do vyššieho astrálu , kde človek môže niečo vedome alebo nevedome vytvárať).

Vyššie astrálne sféry

Poznámka Sidrise: Existuje tu viac vyšších sfér, ktoré postupne prechádzame. Tu pretvárame astrálne svety, čo je veľmi praktické pre následné ovplyvnenie hmoty. Stretávame sa s ostatnými bytosťami a dokážeme ísť do vyšších sfér, ktoré sú v prvotnom začiatku vnímané ako čierny priestor, kde zatiaľ neexistujú tvary, ale máme možnosť ich svojou vôľou vytvoriť. Môžeme ísť oveľa ďalej, o tom zas nabudúce ...

Zrazu vidím, ako dolu zo schodov ide môj priateľ, a hneď mi napadlo: Asi ide na záchod! Tak to musím skúsiť, či ma u vidí alebo začuje a skúsim na neho siahnuť! (Mala som veľkú radosť, že mám takú príležitosť to vyskúšať! :-)) Postavila som sa pred neho a on sa najskôr pozrel cezo mňa, akoby ma naozaj nevidel, ale potom sa mi pozrel priamo do očí, chytil ma za rameno a stisol a potom ma pevne objal. V údive som sa pýtala: "Ako to, že ma vidíš? A ako to, že ma držíš? Veď ja som úplne vytělesněná! ", A on sa radostne rozosmial a povedal:" Ja som tiež vytelesnený! Mne sa to tiež práve podarilo! ". A potom sme sa vonku pred zrubom spolu radovali a pobehovali sem a tam po záhrade. A to už som sa nebála a spýtala sa: "A čo teraz podnikneme?" "Niekam sa pozrieme!", Odpovedal priateľ. A ja radostne zavolala "Na Korziku!" - to je naše milované miesto, kde už sme veľakrát boli a v rôznych ročných obdobiach. (Podľa Terezky je jedna z variantov, že som si tu môjho priateľa sama vytvorila, aby som sa tu cítila bezpečnejšie - a tým sa vysvetľuje, prečo on ráno o ničom takom nevedel, pravdepodobnejšie však priateľ aj ako ostatní ľudia cestoval astrálne samovoľne v spánku, kvôli čomu si ráno viac nepamätal)

A potom sme sa ocitli v nejakom lese, zdalo sa mi, že je deň, ale bolo tam podobné pološero ako na zrube - asi od stromov, a tiekol tam potok - ale Korzika to podľa mňa nebola. V potoku ma zaujali rybky, ktoré boli pestré, ako koralové morské rybky. Jednu žltú s prúžkami som nabrala do dlaní a prezerala si ju. Udivilo ma, čo robia morské rybky v lesnom potoku, a ochutnala som chuť vody. Bola poloslaná, akoby sa neďaleko potok vlieval do mora a voda sa tu miešala (slaná so sladkou). Neďaleko sa zlievali len dva potoky, ale more som nikde nevidela.

Potom som si všimla, že sú okolo cudzí ľudia a je ich tam dosť veľa. Vyzerali trochu ako turisti, ale pochopila som, že sú vytělesnění rovnako ako my a že sa sem chodia schádzať. Niektorí sa zaoberali rôznymi činnosťami - zaujala ma pani, ktorá maľovala kraslice. Čudovala som sa tomu, a tak mi vysvetlila, že rovnako ako si nemôžeme vziať žiadne veci odtiaľto do normálneho sveta, tak si ani nemôžeme nič vziať z normálneho sveta sem. A tak si tu všetko, čo tu chcú mať, musia vyrobiť, a ona, že má rada kraslice, tak ich sem chodí maľovať. Táto ich činnosť na mňa zapôsobila skľučujúco, prišlo mi hrozne zbytočné tráviť čas aj tu výrobou nejakých predmetov, keď už to musí človek robiť v bežnom živote. (Podľa Sidrisa to boli zosnulí ľudia, ktorí tam zostali uväznení vo svojej obvyklej činnosti, ktorej sa nehodlali vzdať ani po smrti.)

Potom som si všimla vysokého starého bielovlasého a bielofúzatého chudého dredáča, ktorý stál pri sútoku potokov, a zachytila ​​som jeho odkaz bez slov, že je tu kvôli nám dvom a že nám má niečo dôležité povedať alebo odovzdať. Lenže môj priateľ sa k nemu správal úplne prezieravo a vôbec mu nevenoval pozornosť a on sa urazil a išiel preč. Ešte sa obzrel a ja som zachytila ​​ďalší odkaz, že tam za ním budeme musieť prísť znovu, ak sa to chceme dozvedieť.

Návrat do hmoty

A potom už som sa vrátila do tela a zistila, že je najvyšší čas sa otočiť na bok kvôli polohe môjho tela. Dúfala som, že v zážitku budem môcť pokračovať aj po otočení, ale potom už som tvrdo zaspala a zážitok skončil.

Naozaj zaujímavé bolo, že som sa v priebehu zážitku každú chvíľu vracala zvnútra do tela a len nenápadne kontrolovala, ako je na tom, a pri tom sa môj zážitok vôbec neprerušoval. Chodila som do tela zámerne aj preto, že som sa bála, aby som po prebudení všetko nezabudla, a tak som sa vždy máličko zobudila, aby som si každý kúsok deja uložila vedome do pamäte. Tiež ma napadlo, čo bláznim , že už tu minimálne hodinu alebo dve niečo podnikám a ráno budem totálne nevyspatá! Lenže ako som spoznala, moje telo naozaj spalo a po prebudení som bola svieža a dosýta vyspatá a hovorila som si, že týmto sa skutočne predlžuje život, že sa dá vedome žiť aj v dobe spánku - a to bol úžasný pocit!

Poznám zo svojho detstva

Keď mi potom Jindra Sidris gratuloval, tak sa pýtal na to, aké to je, keď teraz naozaj viem, že človek nie je len telo, ale že dokáže existovať aj mimo neho. A na to som povedala, že toto poznanie pre mňa nie je nové, pretože som v 7 rokoch zažila vytělesnění, keď ma v nemocnici zachraňovali z vysokej horúčky, a od tej doby toto poznanie mám, to sa už nedá nikdy stratiť. Všetko ostatné ale pre mňa nové bolo - že sa naozaj dá vedome dostať z tela, bez toho, aby človeku hrozila smrť, a že sa tento stav dá vedome ovládať a vycvičiť sa v ňom. Vlastne som sa ocitla na prahu úplne nového ďalšieho sveta a veľmi rada by som ho aspoň trochu (alebo aj viac) preskúmala! :-) "

a ... ďalšiu noc som zažila doslova boj o vytělesnění, ale okrem rúk ma zvyšné telo nikam nepustilo ... Dala som si večer pol vrecúška ay.energy, aby som nespala, pretože si ma, Sidris, včera vyhecoval, že to dnes v noci dokážem znovu. A predstav si, naozaj som vôbec nespala a od zaľahnutia, až do za zvonenia budíka som neustále skúšala vyjsť z tela a nevzdala som to ani na chvíľu. Astrálne cestovanie je úžasné a na Workshope astrálneho cestovania ste mi ukázali, ako na to!

 

Astrálne cestovanie

Poznaj život nezávislý na hmotnom tele

Chcem astrálne cestovať

Webinar o astrálnom cestovaní

16. 10. 2020 od 19 hodin

zdarma